„ Ak si znečistíme pôdu, vzduch a vodu – ostane po nás iba púšť.“

-Ekočlovek

Kto je najväčší znečisťovateľ vody a akú rolu v tom má priemyselné poľnohospodárstvo?

Pitná voda tvorí iba 0,6% svetových zásob vody! Napriek tomu ju ničíme jej obrovským znečisťovaním. Ročne sa zásoby pitnej vody scvrkávajú o 1 %! Najväčším používateľom vody a zároveň aj najväčším jej znečisťovateľom je človek. Človek znečisťuje vodu buď priamo, alebo nepriamo. Najväčšou hrozbou pre vodu je priemyselná výroba, poľnohospodárstvo, domácnosti a doprava. V súčasnosti sa ročná spotreba vody odhaduje na takmer 4 000 miliárd m3. V moderných spoločnostiach sa počíta so spotrebou až okolo 500 litrov vody na osobu počas jedného dňa.

Fakty OSN – V roku 1990, pri populácii 5,3 miliardy ľudí, trpelo nedostatkom vody 355 (6,4%) miliónov obyvateľov v 28 krajinách sveta. V roku 2050 pri populácii 10 miliárd sa ich počet zvýši na 44% z celkovej populácie. 64% afrických domácností, 28% domácností v Ázii a Latinskej Amerike a 2% domácností v USA bude bez tečúcej vody.

Spotreba vody na Zemi sa za posledných 50 rokov zvýšila 40 krát

Tretina vody v Európe sa využíva v odvetví poľnohospodárstva. Poľnohospodárstvo ovplyvňuje množstvo a kvalitu vody dostupnej na ostatné účely. V niektorých častiach Európy znečistenie z pesticídov a hnojív používaných výlučne v poľnohospodárstve ostáva hlavnou príčinou zlej kvality vody.

Nakoniec nemusíme chodiť ďaleko a rýchlo si uvedomíme, ako veľmi sú už znečistené naše studne na dedinách. Spodná voda v priemyselných poľnohospodárskych a mestských oblastiach je znečistená natoľko, že vodu už nie je možné piť. V horských oblastiach je situácia zatiaľ pokojná. Avšak aj v lesoch už lesníci používajú veselo pesticídy a je len otázka času, kedy kontaminujú spodné vody, bystriny a horské potôčiky.

„Až 85 percent vzoriek vody z neverejných zdrojov, medzi ktoré patria hlavne súkromné studne, nespĺňalo podľa Úradu pre verejné zdravotníctva na Slovensku hygienické štandardy.“

Pesticídy sa dostávajú ďalej do riek po výdatných dažďoch, keď silné stekajúce prúdy vody po obnaženej pôde vytvárajú malé potôčiky a aj za pomoci koľají po poľnohospodárskej a lesnej technike sa dostávajú ďalej. Keďže zhutnená a udusaná pôda nemá možnosť prijať náhle tak veľké množstvo zrážok. Najviac postihnuté sú kopcovité oblasti s vysiatou kukuricou a obilím.

Takmer 80 % vody používanej v poľnohospodárstve v južných štátoch Európy ide na zavlažovanie.
Podzemné vody sú znečistené z prehnojenej pôdy, pri ropných haváriách a vplyvom znečistených vodných tokov. Znečistenie spodných vôd je zvyčajne veľmi dlhodobé, na niekoľko desiatok až niekoľko sto rokov.
Dôsledky znečistenia sú škodlivé pre riečne ekosystémy, ktoré sú pre nás veľmi dôležité.

Preto sa znečistenie vodných tokov prejavuje aj na poškodení ľudského zdravia. Dusičnany vo vode vyvolávajú u človeka methemoglobínemiu spojenú s redukciou transportu kyslíka krvou – dusíkaté látky rozkladajú krvný hemoglobín na nefunkčný methemoglobin, zvlášť nebezpečné je to u dojčiat, u ktorých vznikajú vážne problémy často končiace smrťou. Dusitany a amoniak sú pre vodné organizmy vysoko toxické. V tráviacom trakte organizmov tvoria rakovinotvorné produkty. Spolu s fosforom spôsobujú premnoženie vodnej biomasy, fytoplanktónu, rias a siníc, ktoré spotrebúvajú nadmerné množstvo kyslíku z vôd. To má za následok ničenie populácie vodných bezstavovcov, rýb a ďalších živočíchov.
Voda je nevyhovujúca pre ľudí i pre rekreačné účely. Prítomnosť ťažkých kovov, zložiek poľnohospodárskych pesticídov vedie k nahromadeniu týchto toxických, karcinogénnych látok v telách živočíchov a človeka. To má za následok chorobné prejavy a alergické reakcie. Mikrobiologické znečistenie je zdrojom infekčného rizika.

Zásoby pitnej vody miznú

Napríklad  v Belgicku je málo podzemných vôd a ešte k tomu majú veľmi zlú kvalitu. Polovica amerických jazier a vodných tokov je znečistená chemikáliami a kovovým odpadom. Z 55 európskych riek sa dostalo označenie „čistá“ len piatim. V najhoršom stave sú však ázijské rieky. Oproti svetovému priemeru v nich žije až trojnásobok baktérií z odpadov, produkovaných človekom. Obsah jedovatého olova je v nich až 20-krát vyšší ako v riekach Európy a USA.

Je potrebné si uvedomiť, aké obrovské množstvo pesticídov sa používa len na území Slovenskej republiky v poľnohospodárstve a lesníctve. Ročne sa na Slovensku spotrebuje viac, ako 5 tisíc ton pesticídov a na jeden hektár sa v priemere spotrebuje 100 kg priemyselných hnojív. Všetky tieto produkty obsahujú látky preukázateľne znečisťujúce spodné vody a poškodzovanie zdravia obyvateľstva, vtáctva, rýb, hmyzu a ostatných zvierat a živočíchov.

Veď nakoniec sú to ťažké jedy, ktoré sa nejakým zázrakom dostali do povolených prípravkov v našej krajine a prakticky v celom svete. Aj napriek tomu, že je preukázateľná ich škodlivosť a ničivý dopad na životné prostredie, chemické spoločnosti ich naďalej vyvíjajú a umiestňuju na trh. Čo je ale najviac zarážajúce, že naše vlády ich veselo schvaľujú a nabádajú farmárov k ich používaniu.

„Zo všetkých sociálnych a prírodných kríz, ktorým čelíme, sa nás najviac dotýka nedostatok vodných zdrojov. Je to naliehavá otázka prežitia ľudstva aj celej našej planéty.“

— generálny riaditeľ UNESCO (Organizácie OSN pre výchovu, vedu a kultúru) Koičiro Macuura