Čo robíme

Domov » Čo robíme

Zriadili sme neziskové združenie Ekočlovek a začíname s projektom

Jedná sa o ucelené pozemky v Komárňanskej oblasti o rozlohe 45 hektárov, kde budujeme Experimentálnu BIO farmu. Práve tá má pomôcť znížiť používanie pesticídov v krajine a to tým, že na nej vybudujeme školiace stredisko pre záujemcov o ekologické pestovanie a tiež pre záujemcov o integrovanú produkciu.

Samozrejme budeme ďalej vzdelávať aj širokú verejnosť a deti. Pozemok má v svojom srdci jazero o rozlohe 6 hektárov. Zo severnej strany ho chráni les a na západnej strane ním preteká rieka Žitava. Sú na ňom vytvorené biopásy zložené z kríkov a stromov. Tie budú doplnené o kvitnúce rastliny a byliny. Budú oddelovať farmu od okolitých polí a podporovať vznik biodiverzity v krajine. Na zavlažovanie bude použitá voda z jazera. Na farme budeme pestovať všetky druhy zeleniny a poľných plodín.

Chceme dokázať, že je možné vytvoriť uceleny ekosystém, kde budú rásť zdravé rastliny a kde sa množstvo ornice bude zvyšovať a nie znižovať, ako sa to deje na väčšine polí s komerčným poľnohospodárstvom.

Nikdy predtým nebola táto potreba akútnejšia ako dnes

Keďže jeden centimeter ornice sa tvorí v priemere okolo sto rokov. Na farme budeme sledovať výskyt vtákov, hmyzu, opeľovačov a pôdnych živočíchov. Práve vďaka dážďovkam vieme merať život v pôde. Práve dážďovky sú viditeľný ukazovateľ života v nej. Prvým rokom sme namerali na metri štvorcovom výskyt od dvoch až do dvadsiatichôsmych kusov. Podotýkame, že ide o pôdu s najvyššou bonitou, takzvanou černozemou.

Našim názorom je, že pôda sa stala zhutnenou práve v dôsledku nadmerného používania pesticídov a minerálnych hnojív. Pričom sa do pôdy nevracala zelená hmota, zbytky rastlín, ani maštaľný hnoj. Roľníci používali stále ťažšie a ťažšie traktory a zem stále viac udupávali. To malo za následok, že pôda prestala dýchať a stratila saciu funkciu. Stala sa suchou a tvrdou. Voda po dopade na zem odtiekla a so sebou zobrala aj časť vrchnej ornice.

Pri obrábaní a obnažovaní suchej pôdy dochádzalo k veternej erózii. Časť vrchnej ornice bola rozfúkaná vetrom. V dôsledku úbytku voľnej zelene v okolí polí, nadmernému používaniu pesticídov a nedostatku potravy, došlo k úbytku hmyzu a opeľovačov. To malo za následok premnoženie škodcov a ešte vyššie dávky pesticídov. Herbicídy na odstránenie burín zničili celkom pôdny život a tiež spodne vody. Polia sa stali doslova púšťami na vyrábanie niekoľkých plodín.

Avšak aké potraviny z nich vyrobíme?

Aký chlieb dostaneme na náš stôl? Zrnka pšenice sa od jeho zasiatia, až po jeho spracovanie ľudská ruka nedotkne. Je zasiata do mŕtvej zeme, zbavenej pôdneho života a všetkého rastlinstva. Počas rastu je striekaná proti škodcom a chorobám chemickými prostriedkami, častokrát s dokazateľnými rakovinotvornými látkami.


„Hřích není to, když se zapomenu modlit před jídlem, hřích je to, když se před jídlem na chvíli, na vteřinku nezastavím, neotevřu oči a nepoděkuji za nádheru života, za přátelství, za vzduch, za vodu a za jídlo, které podobně jako ptáci v povětří dostávám, za křišťálově čisté dny života.“
— Marek Vácha český evoluční biolog, vědecký spisovatel a římskokatolický duchovní 1966

Pri postreku sú často zasiahnuté aj ostatné živočíchy. Je kontaminovaná spodná a povrchová voda a častokrát zahynú aj vtáci živiaci sa zasiahnutým hmyzom. Počas rastu sa používa herbicíd proti rastu burín, ktorý má tiež tie isté nežiaduce účinky. Smutné je, že pred dozretím zrna ho roľníci ešte raz postriekaju desikantom, aby zrno rýchlejšie preschlo!

Mŕtve zrno je následne vymlátené ťažkým kombajnom a odvezené do sýpky. Tam je uskladnené do haly, kde je opäť kontaminované postrekom proti škodcom obilia v sklade.

Otázka znie: Ak konzumujeme mŕtve zrno z mŕtvej zeme, bez zasiatej informácii o ľuďoch, aké má toto zrno následky na naše zdravie? Je to liek, alebo jed?


„Príroda je lekárom choroby.“

—  Hippokrates

Zelenina a tiež akákoľvek plodina pestovaná s láskou a informáciou o človeku môže byť liek, ktorý nám dodá silu a zdravie. Samozrejme je potrebné ju zasiať do živej zemi, bez ošetrovania pesticídmi. Iba tak môžeme zožať plod s potrebnými enzýnmi, vitamínmi a minerálmi.

Je všeobecne známe, že podiel minerálnych látok a vitamínov sa v plodoch rastlín pestovaných komerčným spôsobom neustále znižuje. To znamená, že to isté zrno už nemá takú istú nutričnú hodnotu, ako malo pred príchodom moderného poľnohospodárstva. Dosiahli sme síce vyššie výnosy na hektár, avšak s nižším počtom minerálnych látok, vitamínov a nižšou nutričnou hodnotou.

To by nás malo viesť k zamysleniu, či tento štýl pestovania, ktorý za sebou v priebehu necelého storočia zanechal tak výraznú stopu v ekosystéme planéty, nám stojí za to.

Naším cieľom nie je súdiť, čo je správne. Nechceme nikoho očierňovať za vzniknutú situáciu. Vážime si roľníkov a ich prácu. Práve naopak. Chceme pomôcť poľnohospodárom, pretože si uvedomujeme ich potrebu v našej spoločnosti.

Práve preto budujeme túto experimentálnu farmu, lebo veríme že tento výskum pomôže tak pôde, hmyzu, živočíchom, ako aj nám ľuďom.

Na farme okrem tejto činnosti budeme vyvíjať aj zariadenia na obrábanie pôdy, ťahané traktorom, ktoré by mali uľahčiť prácu pri obrábaní pôdy a pri mechanickom ničení burín.

Vytvárame spoluprácu so spoločnosťou Agrokruh a budeme sa snažiť aplikovať ich systém Agrokruhov pri pestovaní zeleniny. Práve vyvíjajú nový robotický systém obrábacieho ramena a my ho chceme testovať na farme.

Budeme skúmať vplyv momentálnych pôdnych úkonov pri obrábaní pôdy na pôdny život a merať výnosnosť jednotlivých plodín pri jednotlivých úkonoch.

Budeme sledovať správanie sa pôdy a pôdneho života v zimnom období tak pri zoranej pôde, ako aj pri nedotknutej prikrytej vrchnej vrstve pôdy. Sledovať jej schopnosť zadržiavať vlahu, merať zaburinenosť a výskyt pôdnych húb a pôdnych škodcov.

Aby sme ostali nezávislými od štátnych inštitúcií, vyhli sa zbytočnej byrokracii, nestrácali čas vyplňovaním nezmyselných tlačív a hľadaním ciest k nedosiahnuteľný dotáciám, rozhodli sme sa ísť inou cestou.

Ale bez vás to nedokážeme. Potrebujeme vašu pomoc. Potrebujeme, aby ste sa aj vy zapojili do tohto projektu. Každá pomoc sa počíta.

Práve preto sme sa rozhodli pestovať zeleninu, ostatne poľné plodiny a bylinky pre vás, pre ľudí. Chceme, aby ste sa aj vy stali súčasťou komunity Ekočlovek.


„Príroda nehovorí ani anglicky, ani žiadnym iným jazykom, ale hovorí. Kľúčom je rozpoznať, čo nám hovorí.“

— Boyd Bushman