Ako revitalizovať zničenú pôdu?

„Národ, ktorý zničí svoju pôdu, zničí sám seba.“  Franklin Delano Roosevelt, bývalý prezident Spojených štátov amerických.

Takže, poďme pekne po poriadku. Čo sa stalo s našou pôdou? Určite ste aj vy započuli vetu od svojich rodičov, starých rodičov, známych, alebo susedov.

• „Ta šak tak šumne to tu rostlo, nikda šoha sme nemušeli dávac chémiu a ani hnojic a teľo veľo sme teho mali.“
• „To še už neoplaci synku, to net osoh z teho.“
• „To už nič tu nerosce, ľen pyr a burina.“
• „To mušiš strikac a strikac a aj tak nič z teho nebudze.“

Už Rudolf Steiner v roku 1924 varoval pred používaním priemyselných hnojív v poľnohospodárstve a predpovedal dnešný scenár vývoja poľnohospodárstva a nedostatku plnohodnotných potravín. Pri štúdii z rokov 1985, 1996 a 2002 v švajčiarskych laboratóriach sa podarilo dokázať, že pokles minerálov a vitamínov v ovocí a zelenine je od 12 až do 95 % za posledných 17 rokov. Viac v tabuľke nižšie.

Vráťme sa späť v čase, aby sme pochopili príčinu

Keď človek chcel získať poľnohospodársku pôdu, musel ju obrobiť, ale v divočine neexistuje holá Zem. Preto človek vypálil les, alebo odvodnil a vysušil močiare. Koryta riek usmernil a nedovolil viac, aby sa vylievali na jeho obrobenú Zem. Tiež nedovolil rásť iným plodinám, bylinám, rastlinám, stromom a kríkom  na jeho obrobenej  Zemi.

Tým dosiahol pôdu vhodnú pre pestovanie. Pôdu každoročne oral a sadil na nej plodiny, ktoré mu zaistili obživu. Hnojil maštaľným  hnojom, keďže choval na statku kone, kravy, volov, prasce, ovce a kozy. Samozrejme, ani to pôde nemohlo stačiť a preto udržiavali tradíciu pochádzajúcu z písma svätého.

„Šesť rokov budeš osievať svoju pôdu a zbierať svoju úrodu, no v siedmom roku ju necháš ležať úhorom a neobrobíš ju; nech sa z nej živia chudobní tvojho ľudu; a čo zostane, nech spasú poľné zvieratá! To isté urobíš so svojou vinicou a so svojím olivovým sadom. Kniha Exodus kapitola 23, verš 10 a 11

V tomto roku pôda mala čas oddýchnuť a nabrať nové sily. Týmto spôsobom sa viac menej sama hnojila. Túto tradíciu držali ešte naši starí rodičia. Potom nastúpila doba moderného konvenčného poľnohospodárstva. Vznikli JRD a pôdu začali obrábať ľudia, ktorí k nej zrazu nemali osobný vzťah, keďže pôda im vlastne nepatrila. Ľudia si ponechali svoje malé záhradky a pestovali si už len pre svoju vlastnú potrebu. Medzitým sa už JRD družstva a ich agronómovia predbiehali v tom, kto má väčší výnos na hektár. Školy vychovávali nových agronómov, ktorí boli naozaj dobrí v miešaní chemických kokteilov.

Tak sa do pôdy liali a liali milióny ton a milióny litrov pesticídov. Pôda sa už nenechávala ležať úhorom a po poliach začali premávať ťažké traktory, kombajny, nákladné autá a celý rodinný model obživy sa zmenil na pestovanie plodín za účelom nakŕmenia celého národa.

Samozrejme, bolo potrebné uživiť detí farmárov, ktoré za vidinou novej budúcnosti a komfortu v bytových jednotkách, ako splachovací záchod, vaňa, teplá voda z kohútika, ústredné kúrenie a vidina nového zárobku vo fabrikách odišli od svojich rodičov bývať do miest, kde si založili nové rodiny.

Po roku 1989 sa pôda v reštitúcii vracala späť ľuďom. Mnoho ľudí s nadšením vyrazilo na polia. Sadili všetko od zeleniny až po obilie. Vyrazili na polia s deťmi, so starými rodičmi a túžobne očakávali úrodu. Aké veľké bolo ich sklamanie, keď po rokoch tvrdej driny zistili, že už sa im neurodí taká kvalitná zelenina, ako kedysi. Že vedomosti ktoré mali, im už nestačia. Že zelenina a obilniny už nemajú takú hodnotu, ako kedysi a že celá ich práca je marná. Zrazu zistili, že je potrebné hnojiť. Utekali zháňať hnoj, lenže toho bolo málo a tak išli za agronómom a ten im poradil čo a ako.

A tak do pôdy sypali, čo im poradili. Úrodu im napadli choroby, škodcovia, sucho, ľadovec a tak hľadali, ako sa tomu ubrániť.  Nakúpili postreky proti škodcom a chorobám. Natiahli zavlažovanie a postavili foliovníky. No výsledok sa ani tak nedostavil. Spočítali si náklady a dosiahnutý zisk a došli k záveru, že je lepšie nepestovať nič a kúpiť si všetko v obchode.

Svoje role prenajali súkromníkom a novým majiteľom družstiev. Tí na nej začali robiť, tak ako predtým JRD. Moderní agronómovia nakúpili nové ťažké moderné stroje a vyrazili na polia. Nakúpili si nové chemické prípravky od západných korporácií a opäť začali súťažiť vo výške výnosov na hektár. A tak to ide dodnes. Medzitým už mnohí ľudia svoju pôdu predali, alebo sa o ňu nezaujímajú.

Tak čo sa tam vlastne stalo?

Základnou vlastnosťou pôdy je schopnosť poskytovať živiny rastlinám. 1 cm pôdy vznikne za 100 rokov. Kremík, olovo, arzén a ortuť  sa dostáva do pôdy s dažďom, ale draslík, fosfor a vápnik sa vytvára v pôde. Pôda je živý organizmus, kde v jednom gramu pôdy žije viac ako miliarda baktérii s viac ako miliónom druhov týchto baktérii. Najväčšiu hustotu dosahujú vo vrchnej vrstve pôdy. Ich úlohou je premieňať organickú hmotu v minerálne soli a dodávať tak pôde dusík, fosfor a síru. Ale na to, aby dokázali efektívne fungovať potrebujú pomocníkov, ktorí pôdu prevzdušnia a vytvoria organickú hmotu. Tými pomocníkmi sú dážďovky. Áno, čítate správne, dážďovky. Práve tie sú tak dôležité pri tvorbe humusu. Na jeden hektár zdravej pôdy pripadá viac ako 250 000 dážďoviek. Čo je 25 dážďoviek na m2. Tieto dážďovky skonzumujú a zároveň vylúčia niekoľko stoviek ton zeme, pričom pôdu prevzdušňujú a hnoja. Jej exkrementy sú vlastne hnojivom, ktoré obsahuje 4 x viac dusíku (N), 3x viac vápniku (Ca)a 7 x viac fosforu (P), ako okolitá pôda. Prijíma minerálne látky a kombinuje ich s rastlinnými zvyškami, ktoré skonzumuje. Tie potom následne premení na organickú hmotu.

Ale ani to ešte nie je všetko

90% rastlín potrebuje k svojmu rastu potrebné podhubie. Podhubie ovinie koreň rastliny a prenikne do jeho pletiva. Následne vytvorí sieť, ktorá sformuje tvar rastlinných buniek. Rastlina až tisícnásobne rozšíri svoj koreňový systém, ktorým následne prijíma vlahu a živiny z pôdy.

Tento symbiotický vzťah medzi koreňmi a hubami sa nazýva mykorhíza

Asi už tušíte kde mierim. Áno, stalo sa presne to, že v dôsledku sypania a liatia chemických látok sa počet dážďoviek a baktérii znížil. Po početných výskumoch vo Francúzsku, pri skúmaní rastlín rastúcej v pôde s menším množstvom baktérii a pridávaním hnojív dosiahli neporovnateľne horší výsledok ako pri pestovaní s vyšším počtom baktérii bez pridania hnojiva.

A tu dochádzame k výsledku

Prečo naši starí rodičia dokázali bez použitia chemických hnojív a postrekov vypestovať silnejšiu, zdravšiu a vitálnejšiu rastlinu s plodmi vyššej nutričnej hodnoty a väčším množstvom minerálov a vitamínov, ako dnešné moderné poľnohospodárstvo?

• Pretože ich pôda bola zdravá.
• Pretože v ich pôde sa nachádzalo dostatok minerálnych látok.
• Pretože v ich pôde fungovala prirodzená symbióza medzi rastlinami a hubami.
• Pretože v ich pôde bolo dostatok dážďoviek a baktérii.
• Pretože ich pôda bola živá.
• Pretože ich vzťah k pôde bol osobný.

Znamená to, že dnešná pôda je mŕtva?

Tam kde nič nerastie, tam kde z pôdy vznikla zhutnená doslova púšť, neschopná prijímať vlahu a tvoriť nové živiny za pomoci baktérii, húb a dážďoviek sa to stalo. Tí, ktorí mali šťastie a svoju pôdu nezničili, sú šťastní ľudia. Samozrejme ľudia, ktorí hospodária na vysoko bonitnej pôde, nemusia pociťovať tento problém.

A deje sa to ďalej

• Len za rok 2015 sa na Slovensku spotrebovalo 4 773 094 litrov/kg pesticídov.
• Pričom  z toho 2 344 861 litrov pripadá len na herbicídy.
• Do zeme bolo v tom istom roku pridaných 94,53 kg minerálnych hnojív na hektár a v priemere okolo 3 litrov pesticídov na hektár.
• Preto vás nabádame k tomu, aby ste sa zaujímali o to, čo sa deje s vašou Zemou a čo do nej kto leje, pretože ak ju raz preberiete späť, bude už možno neskoro.

Zem, ktorú ste zdedili po svojich predkoch by ste mali odovzdať svojim deťom v lepšom stave, ako ste ju dostali.

Pre viec článkov prejdite na stránku www.ekočlovek.sk

—